reklama

Skutočne biela sobota

Som vo Fínsku už 4. mesiac. 83 percent populácie krajiny sa hlási k Evangelical Lutheran Church of Finland, predsa - v mestečku Oulu sa nájde aj katolícky kostol. Chodievam tam každú nedeľu. Malá komunita, veľa ľudí zo zahraničia, tradičné omše (fínske aj anglické), doteraz nič výnimočné. Avšak biela (veľkonočná) sobota, bola skutočne biela! Zažil som niečo neočakávané a neopakovateľné...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Omša začínala o 22.00, prišli sme žiaľ veľmi neskoro (boli sme dlho v saune), niečo okolo 22.45. Keďže malo byť zhruba 7 čítaní "aspoň prídeme na 'druhú' časť omše" - sme si povedali. Boli však iba pri druhom čítaní. Nemám rád dlhé a nudné omše :-(. Niekoľko som ich už zažil a mal som ďalšiu pred sebou. Aspoň som si to myslel. Táto nakoniec trvala takmer 5 hodín, skončila zhruba o 2.40 v noci. Avšak prvýkrát v živote som si želal, aby trvala ďalej - aby ešte neskončila!!!

Omša bola po fínsky, rozumel som iba málo slov - kde-tu som niečo zachytil. Ale atmosféra bola neopakovateľná! Usmiate tváre, nadšení ľudia, radosť naozaj vyžarovala z mnohých! Pred každým čítaním bolo niečo ako "minikázeň" o danom čítaní - avšak nemal ju kňaz, ale vždy niekto iný z "obyčajných" ľudí. Iba niekoľko slov o čítaní - ako to on-ona chápe a ako to pôsobí na danú osobu. Potom nasledovalo čítanie a každý si mohol spraviť svoj vlastný názor. Medzi čítaniami bol spev, do ktorého sa tlieskalo, hrali asi 4 rôzne gitary... Potom znova, minikázeň, čítanie, znova nadšený spev. Začali sme aj my tlieskať, lebo to bez toho nešlo - strhlo nás to so sebou!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď skončili čítania, kňaz prečítal evanjelium. Mala nasledovať kázeň. Ale nebola. Namiesto toho nasledovalo niečo ako "osobné svedectvá". Hocikto sa mohol postaviť, dostal do ruky mikrofón a povedal, čo pre neho znamená zmŕtvychvstanie, čo pre neho znamená viera, Kristus. Tých vyznaní nebolo veľa - asi 4. Bolo to však veľmi motivujúce!

Po asi 2 hodinách sme sa dostali k premeneniu. A potom prijímanie. (Medzitým spev spojený s tlieskaním bol už úplne automatický - aj pre nás). Telo Kristovo nebola obyčajná oplátka - bol to skutočný chlieb. Kňaz ho pri premenení rozdelil na veľa malých kúskov. Potom, spolu s 2 pomocníkmi, chodil po kostole rad za radom a rozdával prijímanie. Dostal som ten "chlieb" na dlaň a mal som počkať, kým ho dostanú aj ostatní. Kňaz sa vrátil na miesto a všetci sme naraz prijali Krista. Bolo to fakt niečo úžasné! Pripadalo mi to ako spoločná veľkonočná večera! Potom chodil kňaz po kostole s kalichom a každý mohol prijať Kristovu krv.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A záver! Po tom, čo sme dostali požehnanie, kňaz pomaly odkráčal do sakristie a v kostole sa strhla úžasná "zábava". Vytvoril sa kruh okolo oltára, začalo sa tancovať! Do mikrofónu hrali strašne dobrú a melodickú pesničku (kresťanskú) a v strede ľudia tancovali špeciálny tanec. Kroky boli veľmi jednoduché, stále sa opakovalo to isté. Ale tá atmosféra! Kristus vstal z mŕtvych, radujme sa, spievajme a tancujme! Netrvalo to dlho, asi 10-15 minút... Zanechalo to však vo mne stopy asi naveky.

Nemohol som tomu uveriť a doteraz mi to pripadá ako sen. Ľutujem tých 45 minút, že som nebol tam hneď od začiatku! A veľmi by som si želal, aby som niečo podobné mohol zažiť znova!

Zoltán Gálik

Zoltán Gálik

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý verí, že je na ceste za svojím osobným príbehom... Život je pre mňa veľká záhada, ktorú sa snažím rozlúštiť. Zoznam autorových rubrík:  InternetZ domovaZo svetaFínskoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu