Omša začínala o 22.00, prišli sme žiaľ veľmi neskoro (boli sme dlho v saune), niečo okolo 22.45. Keďže malo byť zhruba 7 čítaní "aspoň prídeme na 'druhú' časť omše" - sme si povedali. Boli však iba pri druhom čítaní. Nemám rád dlhé a nudné omše :-(. Niekoľko som ich už zažil a mal som ďalšiu pred sebou. Aspoň som si to myslel. Táto nakoniec trvala takmer 5 hodín, skončila zhruba o 2.40 v noci. Avšak prvýkrát v živote som si želal, aby trvala ďalej - aby ešte neskončila!!!
Omša bola po fínsky, rozumel som iba málo slov - kde-tu som niečo zachytil. Ale atmosféra bola neopakovateľná! Usmiate tváre, nadšení ľudia, radosť naozaj vyžarovala z mnohých! Pred každým čítaním bolo niečo ako "minikázeň" o danom čítaní - avšak nemal ju kňaz, ale vždy niekto iný z "obyčajných" ľudí. Iba niekoľko slov o čítaní - ako to on-ona chápe a ako to pôsobí na danú osobu. Potom nasledovalo čítanie a každý si mohol spraviť svoj vlastný názor. Medzi čítaniami bol spev, do ktorého sa tlieskalo, hrali asi 4 rôzne gitary... Potom znova, minikázeň, čítanie, znova nadšený spev. Začali sme aj my tlieskať, lebo to bez toho nešlo - strhlo nás to so sebou!
Keď skončili čítania, kňaz prečítal evanjelium. Mala nasledovať kázeň. Ale nebola. Namiesto toho nasledovalo niečo ako "osobné svedectvá". Hocikto sa mohol postaviť, dostal do ruky mikrofón a povedal, čo pre neho znamená zmŕtvychvstanie, čo pre neho znamená viera, Kristus. Tých vyznaní nebolo veľa - asi 4. Bolo to však veľmi motivujúce!
Po asi 2 hodinách sme sa dostali k premeneniu. A potom prijímanie. (Medzitým spev spojený s tlieskaním bol už úplne automatický - aj pre nás). Telo Kristovo nebola obyčajná oplátka - bol to skutočný chlieb. Kňaz ho pri premenení rozdelil na veľa malých kúskov. Potom, spolu s 2 pomocníkmi, chodil po kostole rad za radom a rozdával prijímanie. Dostal som ten "chlieb" na dlaň a mal som počkať, kým ho dostanú aj ostatní. Kňaz sa vrátil na miesto a všetci sme naraz prijali Krista. Bolo to fakt niečo úžasné! Pripadalo mi to ako spoločná veľkonočná večera! Potom chodil kňaz po kostole s kalichom a každý mohol prijať Kristovu krv.
A záver! Po tom, čo sme dostali požehnanie, kňaz pomaly odkráčal do sakristie a v kostole sa strhla úžasná "zábava". Vytvoril sa kruh okolo oltára, začalo sa tancovať! Do mikrofónu hrali strašne dobrú a melodickú pesničku (kresťanskú) a v strede ľudia tancovali špeciálny tanec. Kroky boli veľmi jednoduché, stále sa opakovalo to isté. Ale tá atmosféra! Kristus vstal z mŕtvych, radujme sa, spievajme a tancujme! Netrvalo to dlho, asi 10-15 minút... Zanechalo to však vo mne stopy asi naveky.
Nemohol som tomu uveriť a doteraz mi to pripadá ako sen. Ľutujem tých 45 minút, že som nebol tam hneď od začiatku! A veľmi by som si želal, aby som niečo podobné mohol zažiť znova!